Piarista László Szabó predniesol svoj prejav 11. novembra 2019. v meste Kazincbarcika pri prezentácii Príručky cigánskej pastorácie na tému „Slúžte Pánovi s radosťou!“Ďakujem za vaše milé pozvanie – že mám možnosť vám prezentovať komplexnú misijnú knihu!
Osobne aj ja žijem v tejto misii a prežívam jej výzvy a dary. Prežívam to, ako ma Boh formuje misiou, formuje mojich spolupracovníkov - môžem aj ja dosvedčiť, že je to misia, ktorá formuje svet.
Na tomto bode chcem skoncovať s tými falošnými a sebeckými očakávaniami, ktoré veľmi zjednodušene hovoria „musíme niečo začať s Rómami“. Chcel by som zdôrazniť: najdôležitejšie je začať niečo sami so sebou. Konkrétne to, že Sväté Písmo čítame ako kresťania, neustále sa pýtame, ako Boh k nám hovorí a prostredníctvom Biblie k čomu nás vyzýva V evanjeliách počúvame Ježiša s otvoreným srdcom, necháme každú vetu horskej kázne priblížiť sa k nám doslovne, a dovoľujeme jej, aby nás formovala. A musíme neúnavne prosiť Ducha Svätého, aby ukázal, ako môžeme vybudovať Božie kráľovstvo na svete.
Je to úloha, ktorá zdôrazňuje, že nejde o to, že niekto robí niečo, aby vyriešil sociálny problém, a ostatní ho povzbudzujú a čakajú na výsledky, ale ide o uznaní našej spoločnej zodpovednosti v tejto záležitosti, o uvedomení si, že zmena sa začína v srdci a aby sme si uvedomilii, že ak naozaj chceme vybudovať Božie kráľovstvo, potrebujeme každého.
Názov knihy jasne ohraničuje prácu cirkvi v oblasti cigánskej pastoračnej starostlivosti: „Slúžte Pánovi s radosťou.“ Hovoríme o službe. Menovite o službe jedinému Bohu. To povznáša a dôstojnosťou odmení všetkých účastníkov tohto stretnutia. Pastor, osoba vykonávajúca misiu sa povznáša, pretože pri každom stretnutí - či už úspešnom alebo neúspešnom - stretne Boha a Boh formuje jeho srdce, dušu a bytosť.
A ten, komu je určená misia – padlému, malému človekovi, na koho zabudli - tiež stúpa, pretože Boh je prítomný v jeho osobe. Áno, Boha možno nájsť v osobe chudobného, v osobe strateného a zabudnutého človeka. A názov nám pripomína aj to, že táto služba, keďže Boh je v centre, nemôže byť len radostná. Výsledkom nemôže byť nič iné, ako hlboká a čistá radosť, rozšírenie srdca, opätovný tok života medzi nami a Bohom, a medzi nami, medzi krehkými stvoreniami. Každý, kto je zapojený do tejto služby - bez ohľadu na to, na ktorej strane stojí - je obohatený, naplnený a postavený Bohom.
Kniha je malou zbierkou iniciatív, sprostredkujúca dvadsaťtri životov. Odhodlaní sluhovia hovoria o svojom povolaní, poslaní, každodennej práci, radosti, neúspechoch a otázkach. Myslím si a verím, že zbierka nebola úplná – a to ani nebolo účelom tejto iniciatívy. Účelom bolo ukázať svetu, najviac zo všetkého, ukázať našej cirkvi, že Boh žije v maličkosti - alebo najodvážnejšie: Boh žije v maličkých. Účelom knihy nemôže v žiadnom prípade byť, že cirkev a kresťanský ľud si s uspokojením sadne tým, že „veru, robíme to, máme také a také iniciatívy” Táto kniha je skôr pozvánkou. Volající slovo ľudí, ktorí sa odvážili nechať preniknúť slovami Horskej kázne, a svojimi životmi začali tie zmeniť na činy. Dnes tu nie sme preto, aby sme zvýšili našu pýchu a potľlapkávali sa po pleci, ale aby toto pozvanie bol výkrík, výkrík predovšetkým nášej cirkvi. Dvadsaťtri svedkovia a ich spolupracovníci našli cestu k životu, a volajú nás na túto cestu. Dvadsaťtri iniciatívy, ktoré prekonali strach, malichernosť, ktoré vystúpili z pohodlnej zóny a slúžili zmenám. V tejto knihe je zhromaždených dvadsaťtri olivových ratolesťov, ktoré hlásajú život: uprostred spoločenskej povodne hlásajú, že existuje život na neznámych brehoch, existuje tam život, ktorého sa bojíme, je tam život, ktorý nepoznáme.
Naplnený vďačnosťou som čítal tie spisy, v ktorých píšu nielen o úspechoch a dobrých radách, ale aj o vyhľadávaní cesty, zlyhaní a niekedy slepých uličkách. Milujem svedectvá, ktoré opisujú svoje vlastné cesty ako vzdelávacie cesty. Pretože nie je možné povedať, že v týchto veľmi zamotaných, veľmi nepriehľadných a hlboko ľudských situáciách a tkanivách, ako by sa mala realizovať podpora. Iba jednú vec môžete povedať: musíte sa vydať s veľkým a otvoreným srdcom - zvyšok bude daný a rozvinutý. Dôležité je otvorené srdce pre realitu, záujem bez očakávania, dialóg a učenlivé hľadanie cesty. A vždy je dôležité opätovné začatie a preplánovanie. Je to misia, v ktorej nás naše neúspechy zvyšujú a budeme viac citliví. Ak začnem dnes, zobudím sa zajtra ráno inak a ak zostanem v ňom, zobudím sa každé ráno inak. Stvoriteľ nás vyzýva na túto neustálu zmenu, niekedy bolestivú dynamiku.
Tešia ma spisy, ktoré sa zameriavajú na pomocníka a na spôsob dobrej pomoci. Ktoré si uvedomujú, že pomocník je tiež krehký a potrebuje pomoc. Uvedomujú si, že v skutočnosti je aj on chudobným človekom, ktorý stojí so svoju vlastnou chudobou a nedostatkami popri inej chudobe iného človeka - presnejšie povedané: je prítomný v jeho živote. A áno, on potrebuje tiež pomoc a my všetci potrebujeme pomoc - jednotlivo aj kolektívne - pretože ten, kto koná a kto dáva život, je sám Boh. Sám Boh.
A práve táto skutočnosť odlišuje našu prácu od dobre mienenej pomocej a podpornej činnosti. To znamená, že Boh je v strede. Od neho odštartujeme a hlboko prežijeme svoju osobnú chudobu a krehkosť. Čo máme, to je radostná zvesť evanjelia – to máme k dispozícii. Prichádzame s týmto spasiteľným dobrým posolstvom. Naše poslanie pochádza z evanjelia a samotné evanjelium je naše poslanie. A to, čo robíme, je oživiť radostnú zvesť. A je to skutočne potešujúce: ak sme prítomní a sme aktívni s otvoreným srdcom, každá postava v príbehu môže zažiť zázrak, že Božia radostná zvesť sa uskutoční medzi nami, pred našimi očami, v našej realite z mäsa a kostí – ešte silnejšie povedané: v každom našom stretnutí sa Boh prejaví.
Táto kniha sa musí dostať do každej farnosti, do každej cirkvi, do každého kláštora a do každého seminára. Čítajúc spolu s Horskou kázňou, by mali tieto myšlienky narušiť naše životy a spochybňovať všetko, čo sme doteraz mysleli o kresťanstve, kresťanskej komunite a živote. Musíme sa odvážiť stretnúť sa s našimi obavami, úzkosťami, krehkosťou – vlatne s tým, že sme chudobní. Musíme sa odvážiť obrátiť sa k Bohu svojou realitou a našimi otázkami. Musíme odložiť naše očakávania; musíme prestať čakať nečinne na šťastnú zmenu vyzývajúc nešťastný osud k zodpovednosti. Všetci musíme mať odvahu vydať sa na cestu k malým, chudobným a zabudnutým - pretože stretnutie sa zrodí iba z toho.